Bachledova dolina, malé zásahy
Leóna Petraníková / FU TUKE
Postupnou migráciou obyvateľstva z dedín do väčších miest a čoraz zrýchľujúcou sa dobou
zabúdame na krásu našej prírody. Pri jej občasných návštevách ju pomaly, ale isto zabúdame plnohodnotne prežívať. Naučili sme sa vnímame okolie prevažne našim najčastejšie
používaným zmyslom, zrakom. No nemali by sme zabúdať ani na tie ostatné...
Tieto plochy vychádzajú zo základného tvaru kocky, ktorá sa svojim objemom prispôsobuje
lokálnej flóre. Nájdeme ju na náhodných miestach, v rozličných podobách od plnej hmoty, základnej kostry až po obrysy základovej dosky. Kocka s rozmermi 2,5x2,5 metra sa javí ako najvhodnejší prvok. Nie je vytvorená prírodou, ale ľudskou rukou v snahe pozdvihnúť čaro prírody v jej najjednoduchšej podobe. Prejsť sa bosými nohami po tráve, sledovať meniacu sa oblohu, vnímať zvuky lesa, rieky, lúky, ponárať si nohy v rieke, vnímať smer,prúdenie vetra a mnoho ďalších. Na to všetko postupne zabúdame, preto je mojim zámerom vyzdvihnúť práve takéto pre nás obyčajné, no predsa zabudnuté vnemy. Materiály použité na samotnú kostru
a prevažnú väčšinu výplne kocky je smrekové drevo s doplnkovými materiálnmi v podobe
textílií.
Návrh je zameraný práve na plnohodnotne prežité chvíle v prírode. Miesta, ktoré na seba už z diaľky pútajú pozornosť a vábia nás k sebe. Rešpektujú prostredie, do ktorého sú situované. Nie na to, aby ju svojou existenciou prevýšili, práve naopak. Plochy svojim jednoduchým riešením nabádajú ľudí k intervencií s okolím. Na chvíľu sa pozastaviť a vychutnať si prírodu inak, ako sa len bezducho blúdi.
